Od narodenia autora literatúry faktu, prozaika a dlhoročného redaktora časopisu Život uplynie v pondelok 4. októbra 90 rokov.
Laco (Ladislav) Zrubec sa narodil 4. októbra 1931 v Šuranoch. Po
maturite na obchodnej akadémii v Nových Zámkoch pracoval ako ekonóm na
rôznych pracoviskách v Nitre, v Prievidzi a v Bratislave. V rokoch 1961 –
1964 absolvoval diaľkové štúdium divadelnej réžie v Osvetovom ústave v
Bratislave a viedol poloprofesionálny súbor Divadlo na priedomí v Nitre,
pre ktoré napísal niekoľko divadelných hier.
Ako redaktor pracoval v rokoch 1967 – 1971 v denníku Roľnícke noviny.
Najdlhšie, od roku 1972 do roku 1996, pôsobil v týždenníku Život a potom
ako externý redaktor denníka Slovenská republika.
Po editorskej práci na antológiách divadelných humoresiek Rozbité okná
(1962, 1963) a Sedem pádov (1963, 1964) sa prvýkrát ako autor
reflektujúci históriu predstavil v knihe Šurany (1968), venovanej
rodnému mestu. V nasledujúcej publikácii Ponitrie (1978) zmapoval zasa
región povodia rieky Nitry od najstarších čias až do súčasnosti. O
výsledky archeologických výskumov sa opieral v knihe Poklady zeme
(1986).
Na historicko-romantický román Gýmešský hárem (1990) čerpal námet z
druhej polovice 19. a zo začiatku 20. storočia. Zobrazil v ňom život
posledného potomka šľachtického rodu Forgáčovcov. Legendárnej šurianskej
rodáčke venoval historický román Žofia Bosniaková (1991).
V roku 1991 vydal aj encyklopedizujúce dielo Osobnosti našej minulosti -
od najstarších čias po 16. storočie. Voľným pokračovaním knihy Poklady
zeme bola historická publikácia Prvý známy bol Pribina (1994).
Historické znalosti využil aj v prozaickej knihe Staronitrianske
tragédie (1995) a v publikáciách Dejiny neprebádanej Radavy (1997) a
Vykopaná pravda (1997), ktorú napísal spolu s Ladislavom Ťažkým.
Do rodných Šurian sa tematicky vrátil v próze Starý kocúr (1998), v
ktorom zobrazil život mesta v období rokov 1938 - 1945. Po novele Hanba
(1999), uverejnil publikáciu Slávni Slováci sveta (2000) a historický
román Mohamedán z Ďarmôt (2001).
Popri prozaických knihách Posledný súboj (2003) a Posledná hodina (2006)
vydal aj publikácie literatúry faktu ako Zlomený sen (2002),
Kragujevská vzbura (2003), Ranil tvár ženy (2005), Staroslovenské
tragédie (2005).
Beletrizovanú biografiu básnika Sándora Petőfiho priniesol v knihe
Zomrel dva razy (2008). Život legendárneho slovenského speváka Františka
Krištofa Veselého predstavil v publikácii Dedinka v údolí... (2010).
Podieľal sa tiež na zostavení desiatich ročníkov literárnych Almanachov
Nitra. V roku 2006 Spolok slovenských spisovateľov a Filozofická fakulta
Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre usporiadali vedecký seminár
Život a dielo Laca Zrubca, z ktorého vyšiel rovnomenný zborník. Bol
členom Spolku slovenských spisovateľov. Je čestným občanom mesta Nitra,
nositeľom Ceny mesta Šurany i čestným členom Matice slovenskej.
Laco Zrubec, činorodý autor literatúry faktu a prozaik, zomrel 24. februára 2011 vo veku 79 rokov.